Naí
Dillí 2. októbra (TASR) - Móhandás Karamčand Gándhí, nazývaný aj
Mahátma (Veľká duša), bol indický mysliteľ, politik, filozof a
reformátor, hinduistický pacifista. Najvýznamnejší predstaviteľ
indického národnooslobodzovacieho hnutia proti britskej nadvláde sa
narodil 2. októbra 1869 v Porbandare, tento rok si svet pripomína už
155. výročie tejto udalosti.
Gándhí sa narodil v Indii, v tom čase súčasti rozsiahleho britského
koloniálneho impéria. Pochádzal z kasty váišja, ktorá sa zväčša živila
obchodom. Jeho otec Karamčand bol ministerským predsedom zväzového štátu
Pórbandar, matka Putlibáí bola silno nábožensky založená. Mal dvoch
bratov a jednu sestru. Bol štyrikrát ženatý a mal štyri deti, všetko
synov.
Pôvodne sa chcel stať lekárom, no na nátlak rodiny študoval právo.
Štúdium absolvoval v Londýne, kam odišiel ako 18-ročný. Počas štúdia v
Anglicku sa stretol s rasovou diskrimináciou, pretože mnohí Briti
považovali Indov za menejcenných. Právnické skúšky Gándhí zložil ako
22-ročný. Po štúdiách sa vrátil späť do Indie, kde sa usiloval
praktizovať právo. Neuspel však, preto sa vo veku 23 rokov presťahoval
do inej britskej kolónie – Južnej Afriky. Strávil tam celkovo 21 rokov,
počas ktorých sa formovali a dozrievali jeho osobné i politické názory
vrátane politiky nenásilného odporu.
V roku 1909 vydal knihu Hind Swaraj. Tvrdí v nej, že britská vláda v
Indii vznikla a prežila výhradne vďaka spolupráci Indov. Ak by však
Indovia spolupracovať prestali a vyhlásili by občiansku neposlušnosť,
britská vláda by sa zrútila. V roku 1915 odišiel z juhu Afriky a vrátil
sa späť do Indie už ako známy indický nacionalista, teoretik a
aktivista.
Po skončení prvej svetovej vojny sa ako 49-ročný usiloval dosiahnuť
spoluprácu moslimov a hinduistov a ich spoločný postup proti Britom,
hoci medzi zástancami oboch náboženstiev v tom čase často dochádzalo k
násilným a často smrtiacim potýčkam. Dočasne sa mu to podarilo, čím
dokázal, že mierové spolužitie je možné, no po jeho zatknutí a uväznení
sa náboženské konflikty a násilnosti rozhoreli nanovo.
Keď vypukla druhá svetová vojna, Gándhí v nej vehementne odmietal
akúkoľvek indickú účasť, hoci Spojené kráľovstvo očakávalo, že Indovia
sa do nej zapoja. V roku 1942 už ako 73-ročný predniesol prejav Quit
India (Opustite Indiu). Vyzval v ňom obyvateľov na úplné zastavenie
spolupráce s koloniálnou vládou. Žiadal, aby Indovia nepoužívali proti
Britom násilie, no aby zároveň boli ochotní trpieť a prípadne aj
zomrieť, ak sa k násiliu uchýlia úrady. Briti ho spolu s ďalšími osobami
zatkli a dva roky väznili.
Indickú nezávislosť sa podarilo dosiahnuť 15. augusta 1947. Toto
víťazstvo však malo trpkú príchuť, pretože územie bolo rozdelené na
hinduistickú Indiu a moslimský Pakistan. Gándhí proti tomuto rozdeleniu
dlhodobo bojoval, odmietal ho a nikdy ho neprijal.
Gándhí bol vo veku 78 rokov zavraždený 30. januára 1948 tromi výstrelmi z
bezprostrednej blízkosti. Podľa niektorých zdrojov zomrel okamžite,
podľa iných skonal až 30 minút po útoku.
Obyvatelia Indie a Juhoafrickej republiky považujú Gándhího za národného
hrdinu, hoci sa objavujú aj názory, ktoré ho obviňujú z rasizmu, či
podpory kolonializmu. Gándhí v mladosti Britské impérium skutočne
podporoval, neskôr ho však zavrhol a všemožne bojoval za ukončenie
britskej nadvlády v Indii, čo sa mu nakoniec aj podarilo dosiahnuť.